10 výrazných rozdielov medzi slovenskou a francúzsko-talianskou výchovou detí
Jozef Hašto a publikácia Vzťahová väzba
Nenapadlo ma, že by existovali naozaj také veľké rozdiely vo výchove detí na Slovensku v porovnaní s americkou, talianskou a francúzskou výchovou. Po prečítaní knihy A dosť od Pamely Druckerman som zostala mierne šokovaná. Prečo mi to nikdy nikto nepovedal? To naozaj Slováci vychovávajú deti ako Američania a naopak Taliani ako Francúzi? Pozrime sa bližšie na francúzsku výchovu detí.
Osobne som mala skúsenosť so slovenskou, anglickou a talianskou výchovou. A k tomu ešte pribudla americká a francúzska výchova po prečítaní spomenutej knihy a všetko to spolu začalo dávať zmysel.
Medzitým som žila ešte pol roka v Anglicku v štyroch rodinách (podrobnejšie ešte rozpíšem v inom článku). Tam som si deti zažila také, že sa ich výchova detí podobala na americký štýl. Potom k tomu ešte pridajte neustále sa striedajúce aupairky a máte takú kombináciu, že s tými deťmi by na Slovensku nemohol žiť skoro nikto.
Porovnajme si teda hlavné rozdiely vo výchove detí na Slovensku, v Amerike a v Taliansku a vo Francúzsku.
Použité skratky:
FR.- Francúzsko, TAL.- Taliansko
Čo robia teda Taliani a Francúzi inak?
1. Strava detí už odmalička obsahuje úplne všetko (neexistuje detská strava), hlavne vo FR.
Ako toto máte chápať? Tento bod sa venuje hlavne Francúzom, nakoľko Taliani majú stále rôzne obľúbené jedlá z domu a často majú teda svoje preferencie, ktoré uprednostňujú.
Malí Francúzi naopak už odmalička majú v jasliach aj v škôlke také menu na obed, že by mohlo konkurovať hociktorej slovenskej reštaurácii na vysokej úrovni.
Francúzske deti sa úplne odmalička učia rozoznávať rôzne typy chutí, vôní, syrov, jedia skoro všetky druhy zeleniny (ak im nejaká zelenina nechutí, snažia sa ju kuchárky pripraviť iným spôsobom, ktorý deťom chutiť bude, neznamená to ,,O.k., tak naše deti brokolicu nemajú radi, už im ju nebudeme dávať.“), ovocia, mäsa a podobne.
Deti už v jasliach jedia štyri chody, predjedlo (napr. paradajkový studený šalát), hlavné jedlo (napr. morčacie mäso s ryžou a s omáčkou, dusená ryba v omáčke so zemiakmi), tretí chod (pr. kúsok syra) a malý dezert (pr. kiwi či pečené bio jablko).
Dôležitá je hlavne rozmanitosť, nie je možné opakovať každý týždeň nejaké jedlo iba pre to, že si ho deti obľúbili.
Menu je rovnaké pre všetky deti, malým bábätkám sa jedlo pomixuje. Nepodávajú sa žiadne polotovary ani pizza, hranolky a kečup ( vôbec nie sú v ponuke jedlá s arómami, s farbivami, s emulgátormi a so stabilizátormi). Práve takéto látky nájdete v jedlách, ktoré sú za chvíľu hotové, stačí ich dať iba do trúby na 30 minút. Je to tzv. fast food.
Už dvojročné deti sa tak učia jesť štvorchodové menu v jasliach a aj v škôlke.
Videli ste už jesť deti sardinkovú paštétu so smotanou a s chlebom s nadšením? U Francúzov je to možné. Aj taký grep sa na začiatku ponúka nakrájaný s trochou cukru, a neskôr grep dajú deťom celý bez cukru. Špenát sa skúša vo všetkých podobách, je príliš nutrične bohatý, aby sa vynechal.
Deti sa odmalička učia jesť mrkvu, varenú cuketu, špenát, avokádo a sladké zemiaky. Ak sa to nepodarí na prvý ani druhýkrát, francúzski rodičia to skúšajú zas a znova.
Ak takáto zelenina nemá úspech v americkej rodine, predpokladá sa, že dieťa danú zeleninu nemá rado. Potom sa už dieťaťu daná zelenina úplne prestane ponúkať.
Vyvarujte sa tejto chybe.
Nikdy nenahraďte odmietnutý pokrm niečím, čo dieťaťu chutí viac. Reagujte neutrálne. Inak hrozí, že dieťa bude odmietať všetko nové a zameria sa len na pár druhov zeleniny. Vaše dieťa by malo vyskúšať z každého jedla aspoň za lyžicu.
Hlavné pravidlá sú, stále skúšaj nové rozmanité jedlá, nedať sa odradiť a to druhé dôležité pravidlo, nikdy nedaj dieťaťu náhradu za to, čo nechce. Teda ak budú všetci jesť jedno jedlo, nemôže dieťa dostať akože detské jedlo hranolky s kečupom. To by si potom už vždy pýtalo iba tie hranolky. Stačilo by mu iba povedať, že mu niečo nové nechutí a dostalo by hranolky.
2. Francúzske učiteľky v jasliach a v škôlkach sú úplná elita, FR.
Tieto opatrovateľky detí sú špičkou vo svojom obore v celom Francúzku a sú za to aj patrične odmenené. Môžu si tak robiť kariéru. Z 500 uchádzačov na učiteľku/vychovávateľku sa vyberie iba top 30.
3. Stolovanie s dospelými, FR., TAL.
Spolu s objavovaním rôznych chutí sa deti učia úplne od malička stolovať s dospelými, jedia za stolom niekoľko chodové menu a dokážu sedieť pri stole počas všetkých chodov, ktoré jedia aj všetci dospelí.
4. Nie je dovolené stále niečo zajedať počas celého dňa, FR., TAL.
Dieťa samé nemôže rozhodovať, čo si dá poobede ani pred obedom. Nie sú dovolené neustále cukríky, čokoládky, piškóty, banány, jabĺčka, chlebíky, keksíky, chrumky, rožky a hocičo, čo by spôsobilo, že dieťa na obed nakoniec ani nebude hladné. Je sa na raňajky, obed, o 17:00 niečo zdravé sladké a večera. Nikdy nie medzi jedlami. Takto deti začnú byť aj reálne hladné a nie sú tak vyberavé.
Povedzme si na rovinu, kto toto na Slovensku naozaj robí?
5. Dieťa sa pomerne skoro naučí spať celú noc, francúzske deti vedia spávať celú noc aj o pol roka skôr ako americké deti FR., TAL.
Bábätká sa môžu naučiť spať celú noc skôr ako deti na Slovensku? Ako je toto vôbec možné? Podľa Pamely Druckerman, ktorej knihu vám opäť naozaj odporúčam, sa matky dopúšťajú v noci pri svojich deťoch zásadných chýb. Hneď ako dieťa zaplače, letia za ním a často krát ho samé zobudia, ďalej ho neustále kŕmia, a tak si dieťa navykne jesť vždy v noci a ani neskôr v roku a pol dieťa stále nevie rozoznať deň a noc.
Dieťa má iný spánkový cyklus ako dospelý, častejšie sa budí, ale neznamená to vždy, že je už hore a treba ho vyberať z postieľky. Aj keď robí rôzne zvuky, treba počkať (dať si pauzu, teda nechať ho chvíľu tak, aj keď možno trochu zaplače), a až potom za ním ísť.
Francúzske deti už väčšinou spia skoro celú noc v deviatich mesiacoch.
Poznáte mamy, ktoré deti naučili zaspávať iba s ich rukou a keď tam nie sú, tak už bez mamy nezaspia? Toto by Francúzky nikdy nedopustili. Chcú byť mamami, ale nechystajú si spraviť život príliš komplikovaným kvôli zlým detským návykom odmalička.
Vzťahová väzba detí s rodičmi, Jozef Hašto
Chcela by som vám však pripomenúť aj publikáciu Vzťahová väzba od Jozefa Haštu. Venoval sa duševným poruchám a vzťahovej väzbe. S tým úzko súvisí aj alkoholizmus, sebapoškodzovanie, schizofrénia a bipolárna afektívna porucha. Jeho dlhoročný výskum bol hlavne zameraný na vzťahovú väzbu medzi deťmi a svojimi rodičmi, neskôr aj na väzbu s inými vzťahovými osobami v rodine dieťaťa.
Internátne školy
Kniha je plná príkladov odlúčených detí od rodičov (ústavy, domovy). Napríklad píše o negatívnych vplyvoch posielania 10 ročných detí do internátnych škôl, kde musia zostať bez rodičov. Je to veľmi populárne napríklad v Anglicku, kde je poslať svoje dieťa do internátnej známej školy prestíž. Už menej sa myslí na dieťa a aký to ma naňho vplyv.
Nereagovanie na odlúčenie od blízkej osoby dieťaťa
Naozaj zaujímavé zistenie bolo, že zatiaľ čo niektoré deti reagovali na odlúčenie od rodičov extrémne dištancovane (vyzerali, že im ani veľmi nezáleží na tom, či s nimi je ich blízka osoba ostane alebo nie), tak druhé deti boli zas extrémne znepokojené. Tento jav závisel na tom, akú silnú vzťahovú väzbu si vytvorili rodičia so svojim dieťaťom v prvých dvoch či troch rokoch života. Ak dieťa rodiča nepovažovalo za svoju bezpečnú základňu, tak keď sa mu rodič vzdialil, tak neprejavovalo žiadne prejavy nesúhlasu. Bohužiaľ znamenalo to však aj to, že vývoj dieťaťa bol kvôli tomu už nejako narušený.
Detské domovy
Ďalší príklad bol spomenutý ohľadom malých detí v detských domovoch. Niektoré deti tam kedysi rodičia dávali dočasne aj pre to, že bolo nutné napríklad pre mamu ísť do nemocnice. Vtedy sa neumožňovalo nechať malé dieťa stále s mamou v nemocnici, tak ho veľakrát dali do domova, kde zostalo úplne bez blízkych osôb. Opäť sa takto narušovala krehká vzťahová väzba rodiča a dieťaťa. Potom ako o tom bol vytvorený film, zvýšila sa snaha umiestňovať hospitalizované matky aj s ich dvojročnými deťmi.
Je dôležité, aby matka sprostredkovala svojmu dieťaťu istotu, bezpečie, dôveru a spoľahlivosť. Zvládajú to však väčšinou iba matky, ktoré si samé dôverujú. Zle odstavené dieťa od dojčenia môže žiť celý život s depresiami a ani nevie prečo.
Jozef Hašto
Výskum sa zameriaval aj na deti s narušeným správaním, ktoré nie prekvapivo pochádzali často zo zlých rodinných pomerov. Nebolo to však vždy pravidlo. Vytvorenie silnej vzťahovej väzby rodičov s dieťaťom je podstatné pre celoživotný vývoj každého jedinca (Hašto, 2005).
Touto časťou sa snažím povedať, že na jednej strane majú Francúzi isté svoje pravidlá pri výchove detí, tak na druhej strane je stále veľmi dôležité vytvoriť si pevné vzťahové väzby so svojimi deťmi. Tieto väzby ktoré vznikajú hlavne do troch rokov života dieťaťa sa potom neskôr už často nedajú len tak jednoducho nahradiť, a tak je často detský vývoj spomalený či narušený.
Celá kniha Jozefa Haštu je veľmi detailná a zaujímavá. Napriek tomu že ju nie je jednoduché teraz kúpiť v knižnej podobe (je vypredaná), je k dispozicii na internete zadarmo na stiahnutie v pdf formáte. Ak vás táto téma viac zaujala a chceli by ste vedieť viac podrobností ohľadom vývoja detí, vytvárania vzťahovej väzby, porúch ktoré prichádzajú pri nevytvorení pevných väzieb, tak vám knihu určite odporúčam.
6. Dieťa má neustále rozvíjanú trpezlivosť, FR., TAL.
Dieťa nemusí dostať všetko hneď, keď si zmyslí. Musí počkať, keď sa dospelí rozprávajú. Rodičia nerobia dieťaťu stále program od rána do večera.
Všetko dieťaťu pomáha fungovať aj samému, bez toho, aby okolo neho stále niekto skákal a robil mu program, rozvíja sa tak jeho fantázia, vie sa zabaviť aj bez dospelých…
7. Byt rodičov nie je ako bojové pole plné hračiek v každej izbe, FR., TAL.
Dieťa ma svoj vyhradený priestor a primerané množstvo hračiek. Keď sa s nimi nehrá, automaticky musia ísť do jeho izby. Nemôže skladať lego aj v obývačke aj v kuchyni, a nakoniec ostatní členovia rodiny nemajú ani ako chodiť po byte a neustále o niečo zakopávajú.
8. Sladkosti sa môžu jesť iba raz za deň, čo je o 17:00 (zdravé sladkosti v menšom množstve), FR.
Sladkosti nedávame deťom za odmenu, nehrozíme im, že ak nebudú poslúchať, nedostanú svoj obľúbený keksík, sladkosti totiž nenahrádzajú lásku. Nerobíme zo sladkého niečo špeciálne. Sladké nenahrádza nikdy obed ako napríklad u nás (sladký obed palacinky, šúľance, buchty, dukátové buchtičky atď).
9. Deti hovoria dobrý deň, dovidenia a ďakujem už odmalička, FR., TAL.
Výhovorky typu ,,Však ho nechaj, ešte je maličký, nemusí zdraviť suseda.“ by vo Francúzku neprešli. Hneď by ste boli rodina, ktorej deti by sa nemohli hrávať u susedov kvôli zlému vplyvu na ich deti.
10. Dieťa má presne určené hranice, rámec (francúzsky výraz cadre) v tom podstatnom a tieto hranice sa vždy dodržiavajú, FR., TAL.
Dieťa napríklad vie, že musí jesť pri stole s ostatnými o siedmej a že neexistujú výnimky, že raz o siedmej, raz o ôsmej. Toto pravidlo rodina vždy dodržuje, lebo je potrebné na vytvorenie výchovného rámca pre dieťa. V ostatných veciach má dieťa slobodu, v tom dôležitom pravidlá platia stále.
Tak sa napríklad nestane, že dieťa vôbec nerešpektuje autoritu rodičov, nemá k nim úctu, robí si čo chce, odvráva, používa nadávky, alebo je násilné.
Vo Francúzku udržujú rodičia disciplínu detí v tom, čo je naozaj dôležité a v tom nikdy nepustia. Inak má dieťa slobodu. Keď máte so svojim dieťaťom vybudovaný dôverný vzťah, tak vás rešpektuje, keď mu poviete, že niečo robiť nesmie.
Američania a aj veľa Slovákov na deti kričí cez celý park, Francúzi tomu rozumejú tak, že deti museli urobiť niečo veľmi vážne. Naopak Američania (či niektorí Slováci) vychovávajú deti tak, že oni ako autorita môžu udeliť trest. Naopak Francúzi sa snažia vychovávať deti od začiatku tak, aby na ne kričať nemuseli. Chcú mať od začiatku prirodzenú autoritu.
Nebojte sa však, nie sú všetky ženy dokonalé mamy ako Parížanky.
Keď som bola v Anglicku, bola som v šoku, v akom zlom stave boli deti v dvoch rodinách, (drzé, bez rešpektu, násilné, nepríjemné, vypočítavé, vydierali každého…) v jednej rodine mali aj málo lásky a pozornosti, tak pre to tá agresivita, mamu nahrádzala skoro vždy aupairka (opatrovateľka), keď som tam bola ja, tak som bola v poradí už deviata, kto sa im staral o deti. Malý chlapec Alex mal vtedy 6 rokov.
Moja skúsenosť z Anglicka potvrdila, že veľa anglických mám sa venujú kariére a deti sú väčšinu času s aupairkami alebo na krúžkoch. Málo si užijú ozajstný čas s mamou. Často sa mi stávalo, že malý Alex so sestrou netrpezlivo čakali mamu večer a ona nakoniec prišla z práce až o desiatej večer, takže sa reálne stretli iba pár minút na raňajkách, ktoré tiež nikdy nemali spolu.
Vo Francúzku aj v Taliansku to majú úplne inak. Dbajú na to, aby rodina jedla vždy spolu.
V Anglicku sú aj samozrejme výnimky, ktoré som tam zažila.
Mamy môžu byť skvelé, ale zas čo sa týka výchovy v Anglicku je to veľmi slabé (moja skúsenosť). Niektoré deti majú všetko, sú s mamou dosť, ale sú veľmi rozmaznané a vypočítavé (rozvedená anglická rodina, 2 deti).
Opäť ďalší typ nefunkčnej rodiny. No veru, nie je to ľahké vychovávať deti a viesť pri tom celú domácnosť.
Keď to mám celé zhrnúť, tak v každej krajine sú rôzny zvyky a pravidlá. Niečo máme na Slovensku podobné ako v Amerike, v niečom sme podobní Talianom a Francúzom.
Keď však poznáme rôzne výchovné metódy, pravidlá a zvyky aj v iných rodinách, môžeme sa inšpirovať a to najlepšie zo systému aplikovať aj na našu rodinu.
Držím palce všetkým slovenským mamičkám.
Zdroj: Pamela Druckerman, A dosť! Odhaľte tajomstvo výchovy z Paríža, 2012
Ďalšie články si pozrite tu Taliani nikdy netancujú?, Rozdiely medzi severnými a južnými Talianmi, Z čoho zostali Taliani na Slovensku šokovaní? , Obliekanie Slovákov a Talianov na hory, Taliani sa takto neobliekajú, Talianské Vianoce, Neónová móda na Slovensku a Ako môžeme žiť la dolce vita?
