V predchádzajúcom článku o Filipínach sme si povedali niečo o jedle, o Filipínčanoch a ich zvykoch. Teraz budeme pokračovať pitím kokosovej vody z kokosu, pochodom k vodopádu, výletom na pláži a s karaoke večerom. Nakoniec si povieme, čo na tomto národe naozaj oceňujem a čo sa od nich môžeme učiť. Filipíny sú dobrodružstvo. Využite Mangold rezort. Tak poďme na to.
Čerstvá kokosová voda priamo z palmy
V prvej časti sme jedli opečené kura v železnom boxe, ryby na bambusových paliciach a morské plody. Potom sme pili kokosovú vodu z čerstvého kokosa odseknutého napoly. Tento kokos nám náš priateľ osobne šiel zobrať z kokosovej palmy. Špeciálnym prichytením vlastnými nohami o palmu sa vyštveral hore za pár minút. Následne kokos prepolil veľkou mačetou, ktorá nevyzerala, že by bola niekedy vydezinfikovaná. Kokos mi ponúkol a keďže som nechcela byť k nemu neúctivá po tom divadle na palme som si odpila. Vnútri sa nenachádzalo kokosové mlieko ako si niektorí myslia, ale čerstvá priesvitná kokosová voda. Bola veľmi osviežujúca a aj zdravá.
Pochod k vodopádu, Filipíny sú dobrodružstvo!
Po výdatnom obede sme sa všetci pobrali ku krásnemu vodopádu v strede všetkej tej vegetácie, čo bola okolo nás. Všade boli krásne stromy a rastliny, ktoré sa často u nás pestujú v sklenníkoch. Pochod bol zaujímavý, nikto z nás sa necítil unavený. Všetci sme všetko hltali očami a tešili sme sa, keď sa ponoríme do sviežej vody, keďže tam bolo vlhko a teplo.
Nakoniec sme sa dočkali a došli sme ku krásnemu vodopádu s malým jazierkom. Prekvapivo voda v ňom bola ľadová. Po desiatich minútach som zostala jediná, kto do vody ešte nešiel. Nakoniec som sa šla ponoriť aj s ostatnými. Môj kamarát chvíľku na to stratil vo vodopáde aj svoje okuliare. Napriek potápaniu v riečnom jazierku ich už nenašiel.
Po sviežom kúpeli sme vyliezli na zohriate kamene si oddýchnuť. Opäť náš filipínsky priateľ šiel zo stromu odtrhnúť svieže pomelo, ktoré sa dá kúpiť aj u nás (predáva sa zabalené v plastovom obale, aby neuschlo). Má hrubú šupu a sladkú chuť. Pomelami sme sa osviežili a šli sme naspäť k džípom.
Výlet k pláži
Po niekoľkých dňoch v rezorte sme sa opäť vybrali na cestu, konkrétne sme chceli vidieť typickú filipínsku pláž s bielym pieskom ako práškový cukor (také nájdete aj v Taliansku na Sardínii). Po hodinách cesty čo sme sa celý čas rozprávali sme prišli na skoro prázdnu pláž s teplým pieskom. More bolo teraz opäť prekvapivo teplé, keďže v bazénoch sme si už zvykali na chladnejšiu vodu. Užili sme si typický deň na pláži a oddychovali sme.
Takto skončil ďalší zaujímavý deň.
Karaoke večer
V Číne ako aj na Filipínach je veľmi obľúbené karaoke aj s diskotékou (niekedy iba to karaoke). Zažili sme naozaj milý večer s našimi priateľmi, kde sme sa veľa nasmiali kvôli spevákom v rezorte (prekvapivo chcelo spievať naozaj veľa ľudí rezortu, tak isto to je aj v Číne).
Čo som sa naučila od Filipíncov?
Uvedomila som si moje šťastie, že som sa narodila v Európe, kde nemáme finančné ťažkosti s kúpou základných potrieb. Máme čo jesť, kde bývať, máme si čo obliecť. Naučila som sa tiež väčšej vďačnosti. Filipínci sú národ skromnosti a smiechu. tešia sa z toho čo majú, nesťažujú sa, sú uctiví, tvrdo pracujú a starajú sa o svoje rodiny.
