Počas rokov čo cestujem medzi Slovenskom a Talianskom často počúvam Slovákov používať frázy typu ,,Ja žijem svoj la dolce vita“ (žiť taliansky ,,zlatý život“, alebo inak žiť svoj život ,,po taliansky“). Čo však tento výraz predstavuje? Žiť podľa la dolce vita je vtedy, keď sa snažíme implementovať črty talianskej kultúry, zvykov aj do toho nášho slovenského každodenného života. Aké sú to však tie talianske zvyky, ktoré robia náš život ešte lepším?
1. Užívať si prítomný moment, prítomnosť okamihu, žiť ,,la dolce vita”
Žiť ,,la dolce vita“ pre mňa znamená, že sa prestaneme stále niekam naháňať a že si vieme vychutnať jednotlivé momenty života, či sme už na terase a pijeme kávu, alebo zrovna obedujeme. Taliani a aj Francúzi jedia iba trikrát denne s malou merendou (desiatou) okolo piatej. To znamená, že keď je čas obeda alebo večere, tak sa zíde celá rodina a venuje sa iba jedlu a sebe navzájom. Ľudia si nečítajú pri jedle noviny, nepozerajú Netflix ani nie sú na mobile. Rozprávajú sa so svojimi blízkymi a venujú im všetku svoju pozornosť. Spoločné jedlo rodinu zbližuje.
Každá návšteva reštaurácie je pre Talianov aj Francúzov aj kultúrne vyžitie medzi ľuďmi. Ak by zjedli svoje jedlo za desať minút, tak by sa im tam ani neoplatilo chodiť.
Francúzi spoločne s Talianmi sú navyknutí jesť za sebou hneď niekoľko chodov, čo im zaberie aj veľa času. Napriek tomu, že jedia tak dlho, neznamená to hneď však, že musia aj priberať. Jedia menšie porcie a užívajú si všetky tie chute. Telo má viac času dať nám signál, že sme už sýti a že nemusíme jesť ešte ďalšie dva kúsky mäsa so zemiakmi a so zeleninou.
Typické čo vídavam často na Slovensku je, že ľudia zjedia svoj obed asi tak za desať pätnásť minút, pri tom ešte riešia pracovné e-maily, volajú s kamarátom a chatujú s kolegom. Niektorí z nich si dajú na obed pizzu, a pritom povedia, že oni žijú svoj ,,la dolce vita“. V ich ponímaní to aj možno je ich ,,zlatý život“, ale v talianskom ponímaní je to iba naháňanie a stres. Niekedy sa tak naháňajú, že nerozumiem, čo potom doma s tým ,,ušetreným časom“ robia.
Už ma aj párkrát pozvali kamarátky v Anglicku, či chcem ísť s nimi na výlet s tým, že nemajú dosť času, tak budú jesť vždy iba sendviče počas chôdze. Vidíte, nerobia to iba Slováci ale aj iné národnosti (napríklad Holanďaňia a moja skvelá priateľka Femke). Vtedy som s nimi nešla, lebo mám rada svoj kľud, užijem si atmosféru mesta, nechcem sa naháňať, aby som videla všetkých 15 vecí z cestovateľského zoznamu.
Podľa Ľubomíra Jančíka z knihy Francúzky paradox pauzy na obedy vo Francúzku trvajú v horšom prípade pod jednu hodinu, v tom lepšom dve hodiny a viac. Keď sa stará o svojich klientov vo Francúzsku, tak už po 2-3 dňoch ich vie ,,vyškoliť“ na francúzsky režim, ktorým hlavnou črtou je úžasná pravidelnosť v rámci jedenia (Ľ. Jančík, 2020).
Osobne nepoznám žiadnu slovenskú rodinu, kde by bol taký prísny pravidelný režim jedenia ako vo Francúzsku či v Taliansku. U nás sa stále ničím ľudia napchávajú, vždy nejaké pagáčiky, koláčiky, snacky, ovocie, čokoládky a keksíky. Keď na to naučíme aj naše slovenské deti, nečudujme sa, že nám potom nechcú jesť na večeru. Však nemôžu byť vôbec hladné.
Vo Francúzsku aj v Taliansku vládne nepísané pravidlo, že pre zdravý rast treba jesť iba trikrát denne a nič medzi tým. Dodržané musia byť presné časové intervaly raňajok, obeda a večere. Kto popíja už o štvrtej poobede víno či pivo je alkoholik. Výnimku má aperitív o siedmej večer. Jesť treba dlho v konečnom dôsledku však málo v malých množstvách (Ľ. Jančok, 2020).
U nás naopak ľudia často popíjajú víno celý deň. Stalo sa to súčasťou našej kultúry. Vždy je dôvod prečo si niečo vypiť.
2. Skúšať nové jedlá a nápoje, degustovať a užívať si všetky tie chute ,,la dolce vita”
Vo Taliansku ale hlavne vo Francúzsku je typické, že deti už od mala učia jesť nové jedlá, skúšajú nové chute, učia ich vnímať rozdiely medzi druhmi syrov… Žiť podľa typického ,,la dolce vita“ teda znamená aj skúšať nové jedlá, chute, dezerty a vína. Pokiaľ jeme v každý deň iba kuracie prsia s ryžou a so zemiakmi, nič nové sa nenaučíme. Buďme teda viac open-minded (otvorení novému) a začnime viac žiť aj prostredníctvom ochutnávania nových kombinácií chutí a nových jedál.
3. Cez víkendy a cez voľné dni nevstávať ráno o piatej
Tento zvyk pochádza asi ešte z čias, keď ľudia žili na dedine a starali sa o hospodárske zvieratá. Vtedy bolo nutné ráno skoro vstať, aj keď bola sobota, pretože zvieratá nepočkajú. Treba sa o ne postarať. Teraz však keď už ľudia nemajú na starosti dobytok, sliepky ani zajace, tak už našťastie nemusíme nikto vstávať skoro ráno s prvými lúčmi slnka a hnať sa von.
Samozrejme ak niekto vstáva tak skoro, tak potom chodí aj spať okolo ôsmej deviatej. Je toto naozaj nutné? Žiadny Talian by dobrovoľne nevstával ráno o piatej iba pre to, aby šiel potom spať o dve hodiny skôr.
4. Poobedná siesta
Pre skoro každého Slováka znie poobedná siesta ako úplný nezmysel. Na čo by sme šli spať už poobede? Treba však myslieť na to, že v horúcich krajinách ako sú Taliansko ľudia v tom najväčšom teple nechodia von, pretože sa im ťažko dýcha, nie ešte pracuje.
Idú sa domov naobedovať, prípadne si zdriemnuť maximálne však na 60 minút, lebo potom človek už môže cítiť, že je ospalý a chcel by spať ešte viac. Takéto krátke zdriemnutie naštartuje celé telo a mozog, je prospešné pre všetky procesy v tele a predlžuje nám život.
Potom samozrejme Taliani pracujú dlhšie, keď už slnko tak nepáli a nie je teplo na nevydržanie. To to však samozrejme závisí od rôznych regiónov v Taliansku typu práce a rodinných možností.
V rozvinutých krajinách nedodržuje odporúčaných osem hodín spánku denne až dve tretiny dospelých ľudí. Ak bežne spávate šesť alebo sedem hodín za noc, narúša sa tak vás imunitný systém a viac ako dvojnásobne sa zvyšuje riziko rakoviny. Skracovaním spánku si skracujete dĺžku života.
Bohužiaľ, ľudia sú jedinými bytosťami ktoré sa úmyselne a bezdôvodne okrádajú o spánok. Ľahostajnosť voči spánku ma sčasti na svedomí aj dlhodobo márna snaha vedcov vysvetliť nám, prečo spánok potrebujeme. Spánok nám okrem imunity podporuje aj prospešný črevný mikrobióm (M. Walker PhD, Prečo spíme, 2017).
Ohľadom prospešnosti dostatočného spánku vám odporúčam knihu od Matthew Walkera, Prečo spíme.
V knihe sa dozviete napríklad aj to, že po užití kofeínu telu trvá minimálne päť až osem hodín, aby odstránil 50 % z kofeínu, ktorý ste vypili. Keď si teda vypijete vašu kávu okolo štvrtej poobede, je možné že práve kvôli nej nebudete vôbec unavený celú noc a budete mať plytký a nedostatočný spánok. Kofeín je hlavným vinníkom, prečo ľudia nemôžu ľahko zaspať a tvrdo spať.
Bezkofeínové nápoje nie sú v skutočnosti bez kofeínu. Šálka bezkofeínovej kávy obsahuje 15 až 30 % kofeínu obvyklej dávky v jednej šálke kávy. Ak teda vypijete 3 až 4 bezkofeínové kávy, je to to isté akoby ste vypili jednu šálku klasickej kávy. Rýchlosť odstraňovania kofeínu sa mení aj vekom, čím sme starší, tým dlhšie trvá nášmu telu sa zbaviť kofeínu.
Kofeín patrí medzi stimulačné drogy, je to návyková látka, ktorú radi dávame našim deťom. Ak máte teda pocit, že by ste počas dňa znovu ľahko zaspali, znamená to aj že váš spánok nebol dosť kvalitný, alebo že ste dosť nespali.
Ako tvrdí spánkový expert, profesor neurovied a psychológie, riaditeľ univerzitného Laboratória spánku Mattiew Walker, v Grécku majú muži vďaka poobedným siestam štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť dožiť sa deväťdesiatky ako Američania. Domnievam sa, že to isté potom platí aj na Talianov a ich ,,la dolce vita štýl života“.
5. Taliani si snažia svoj život uľahčiť, nikdy nie sťažiť
Poznám veľa Slovákov ktorí keď idú na dovolenku, vrátia sa ešte unavenejší, ako keď tam šli. Sú navyknutí, že musia veľa pracovať, a keď si majú konečne oddýchnuť, cítia sa nevyužití, tak si opäť nájdu nejakú aktivitu, ako sa zapojiť a byť užitoční. Taliani vedia povedať nie, pretože niekedy si potrebujú oddýchnuť. Nehanbia sa za to, vedia že si to zaslúžia.
6. Cit pre detail a krásu
V Taliansku som si všimla, že Taliani majú naozaj zmysel pre detaily. Či už ide o jedlo, oblečenie, balenie darčekov alebo o vybraný nábytok v byte. Na všetkom si dávajú dosť záležať, všetko im pekne ladí, zaujímajú ich farby, materiály, kvalita aj strih.
Počas Vianoc vám napríklad ponúkajú extra službu zabalenia vášho vianočného darčeka pod stromček už v cene nákupu bez doplatku. Nie je to však iba cez Vianoce, aj počas celého roka sú ochotní vám kúpenú vec pekne zabaliť a ozdobiť. Aj keď im to dlhšie trvá, výsledok stojí za to. Niektoré takto zabalené darčeky je vám až ľúto rozbaliť.
Aj vo Francúzsku platí, že keď zavítate do cukrárne, alebo do nejakej predajne luxusných výrobkov, tak už samotná škatuľka mašľa a taška sú také vyšperkované, že ešte roky môžu krášliť vašu povalu (Ľ. Jančok, 2020).
To to platí aj o jedle samozrejme. Ďalšie prekvapenie pre mňa čakalo, keď som bola prvýkrát v talianskom mäsiarstve. Nad tým širokým výberom predpripravených jedál pomaly prestanete dýchať. Na výber nemáte iba kuracie prsia a kuracie stehienka, ale aj desiatky typov čerstvých chuťoviek, ktoré stačí dať doma na panvicu alebo do trúby.
Taliani a samozrejme aj Francúzi vám ponúknu taký výber delikátnych zákuskov a mini tortičiek, že sa vám o nich môže snívať v celý nasledujúci týždeň (áno píšem mini, lebo nejde o kvantitu ale o kvalitu).
Všetko je to o detailoch, krásne na pohľad, extáza rôznych chutí a váš deň je hneď lepší (aj keď Francúzi dezert neponúkajú za odmenu deťom, nie je to ani niečo, čo môžu jesť hocikedy počas dňa ale iba v určenú hodinu o piatej poobede.
Želám vám aby ste si našli svoj spôsob ,,la dolce vita”. Užívajte si každý deň plne vedomí, pozerajte na veci ako by ste ich nikdy ešte nevideli (snehová vločka, kvapka rosy na tráve, zelený machový koberec v lese), skúmajte hudbu akoby ste ju ešte nikdy nepočuli (tóny zažite a preciťujte) a tešte sa z chvíľ so svojimi milovanými.
Ďalšie podobné články nájdete tu Taliani nikdy netancujú?, Rozdiely medzi severnými a južnými Talianmi, Neónová móda na Slovensku, Taliansko-francúzska výchova detí, Z čoho zostali Taliani na Slovensku šokovaní? , Obliekanie Slovákov a Talianov na hory, Taliani sa takto neobliekajú a Talianske Vianoce.
