Náš nemecký priateľ Uwe Mangold sa oženil na Filipíny a začal tam podnikať so svojim vlastným Mangold rezortom. Keďže jeho filantropické aktivity v každý rok podporujeme, tak sme boli pozvaní na dvojtýždňový pobyt v rezorte. Spolu sa pozrieme na národ smiechu a skromnosti.
Pred plánovaným pobytom (niekoľko rokov dozadu) som nemala predstavu čo mám čakať, nakoniec ma privítala krajina, kde na jednej strane máte pekné domy a na tej druhej obydlia vytvorené iba z plechových dosiek. Filipíny sú naozaj národom skromnosti a smiechu.
Z letiska sme šli do rezortu vyše štyroch hodín, keďže boli cesty úplne upchaté. Bolo nám teplo, ale boli sme radi, že sa blížime k nášmu cieľu.
Keď sme do rezortu po dlhej ceste konečne došli, privítal nás celý tím z rezortu. Rezort tvorilo niekoľko chatiek pomenovaných podľa rôznych krajín. K rezortu patrili aj dva veľké bazény a miesto na grilovačky s karaoke.
Ak stretnete Filipínčana, svojim úsmevom vám urobí pekný deň, pretože Filipíny sú národ skromnosti a smiechu
V každý deň sme sa stretávali s ľuďmi z rezortu a spoznávali sme okolitú krajinu. Prvé čo ma prekvapilo bolo, že Filipínci sú veľmi pracovití, milí, skromní a nikdy sa nesťažujúci národ. Aj keď sami nemajú kde bývať a z čoho živiť svoje rodiny, neprídu k vám vás prosiť o peniaze. Veľa rodín, ktoré sme podporili cez rezort priamo nikdy neoslovili Uweho so žiadosťou o pomoc. Väčšinou sa to dozvedel od iných ľudí (projekty sme už mali napríklad prerábku domu Genda, podporu rodín v núdzi, distribúciu jedla, oblečenia, topánok a darčekov, nový prívod vody a elektriny, výstavbu toalety a kuchynky).
Okrem toho sú Filipínčania na začiatku aj dosť rezervovaní, chcú vám ukázať rešpekt, že si vás vážia a chcú, aby ste sa s nimi cítili dobre.
Pri ľuďoch ktorí majú toho naozaj málo si človek uvedomí, aké máme šťastie u nás v Európe. Väčšina ľudí má kde bývať, má čo jesť a má si čo obliecť. Aj napriek tomu je u nás toľko ľudí nešťastných a neustále sa sťažujúcich.
Filipínčania sa kúpu v bazéne v džínsoch a v tričku
Ďalšie čo ma prekvapilo bolo, že tento národ ako aj viac národov z Ázie sa hanbí kúpať v klasických plavkách, namiesto toho sa kúpu úplne oblečení v jeansoch a v tričku. Pri bazéne musela byť tabuľa zákaz kúpania v šatstve. Sú naozaj hanbliví, muži aj ženy.
Jedlo na Filipínach
Tak potom ako sme zažili hody v Číne, tak jedlo na Filipínach bolo pomerne skromné. Jedli sme tam rôzne ryby a k tomu vždy nejakú zeleninu a neskôr aj ovocie. Prekvapivo sme nikdy nemali v rezorte exotické ovocie, na ktoré sme sa tešili, tak sme Uweho požiadali, či by sme mohli ísť na miestny trh nakúpiť si zrelé papája, mangá a maličké ružové banány. Tá chuť čerstvého ovocia bola naozaj úžasná.
Miestne trhy
Na miestne trhy sme šli v džípoch patriacich rezortu, tak sme mali možnosť pozrieť si okolie. Došli sme k malým trhom, kde bol skvelý výber zeleniny, exotického ovocia, mäsa a ďalších nových zaujímavých produktov. Nakúpili sme si všetky možné druhy ovocia a tešili sme sa z toho ako malé deti. Práve to to ovocie boli naše raňajky v nasledujúce dni.
Kúpili sme si tam aj gumené kroksy (gumové topánky značkové či neznačkové), ktoré sú nevyhnutnosť na takúto cestu. Predsa len chodíte často do vody, aj do bahna a tak na to nie je vhodná väčšinou ani jedna obuv, čo si donesiete z domu. Nám sa to tak tiež stalo, nemali sme vhodnú obuv do džungle. Buď si ich kúpite už doma, alebo potom počkáte na to, kým pôjdete na domáce trhy.
Prekvapivé pre každého Európana na tomto trhu (boli sme tam vtedy jediní Európania) bolo, že na surovom mäse sedeli muchy a lietali aj všade okolo mäsa. Hneď nás prešla chuť nakúpiť si aj nejaké kuracie mäsko na večeru. Nakúpiť sa mäso však dalo aj vo obchodoch, kde bolo mäso zabalené ako u nás. My sme však v takom obchode neboli ani raz. Všetko jedlo zabezpečoval rezort.
Dobrodružný výlet do džungle
V jeden krásny slnečný deň sme mali tú možnosť ísť na výlet do prírody aj s jedným našim priateľom , ktorý tam vyrastal. Už len tie samotné presuny na zadnej kapote žltého džípu boli úžasné. Vietor nám vial do vlasov a snažili sme sa navnímať čo najviac z okolia.
Prvá zastávka bola pri jednom obydlí, kde sme sa mali naobedovať. Pri skromnom domčeku sme našli drevené boxy, kde boli morčatá. Až neskôr nám došlo, že tieto zvieratká boli tiež určené na jedenie, nie ako domáci miláčik ako u nás.
Strava v džungli
Pokračovalo to našim obedom. Celé kura sa napichlo na bambus a tento bambus sa pichol do zeme. Nad kura sa dal železný box, čím sa kura prikrylo. Okolo tohto boxu s kuraťom sa urobil oheň a takto sa kura dobre prepieklo do chrumkava. Keď sa to robilo, pozerali sme na tento výjav dosť zmätení. Výsledok chutil našťastie výborne.
Tak isto sa napichli na bambus aj ryby a morské plody. Niektoré z týchto zvieratiek mali v sebe ešte aj nejaké ikry.
Exotické ovocie je úžasné a plné vitamínov
Ak by som mala urobiť rebríček najlepšieho exotického ovocia, vyzeral by takto:
- miesto: zrelé mangá, mini banány, papája
- miesto: mangostána, hurmikaki a figy (pestujú sa aj u nás)
- miesto: rambutan, longan, liči
Nezabudnite na diel o Filipínach č. 2.
