Možno si poviete, čo už len máme iné tu na Slovensku s porovnaním s Talianskom? No je toho naozaj veľa a často sú to veci, ktoré by nás ani vo sne nenapadli. Väčšinou zostali Taliani z týchto rozdielov šokovaní. Pozrime sa na ne spoločne a buďme zas o niečo bližšie k tejto krásnej kultúre.
1. Silné kúrenie v električkách, v autobusoch na Slovensku (aj v lete pri tridsiatich stupňoch) a v obchodných centrách
Ako je možné, že systémy v obchodných centrách sú nastavené buď na horúco alebo na klimatizáciu a nič medzi tým? Zo zdravotného hľadiska nie ja ani zdravé byť v horúcom obchodnom centre, a potom vyjsť von do mínus päť stupňov. Sú to veľké výkyvy teplôt pre organizmus. Často sa človek potom začne triasť od zimy.
Raz som sa na to pýtala a na Slovensku v Centrali mi povedali, že tak majú nastavený systém a nevedia ho nijako ovplyvňovať. Je to škoda, lebo potom to často skončí tak, že ľudia bez auta musia v zime stále nosiť bundy aj svetre v rukách, je im teplo, a už vôbec nemajú chuť si niečo skúšať s plnými rukami vecí. Akurát by sa z toho skúšania spotili.
2. Zatepľovanie bytov a domov polystyrénom
Z hľadiska väčšej bezpečnosti pri požiaroch sa v Taliansku nezatepľuje polystyrénom. Príklad na Slovensku, na východe vyhorel celý dom, polystyrén veľmi dobre horel.
Ďalšia vec polystyrén udržuje teplo vnútri aj v lete pri tridsiatich ôsmych stupňoch. Takže ak máte v byte v lete dvadsať osem stupňov, tak keď všetko zateplíte, bude ešte teplejšie.
U nás je zatepľovanie domu uplná samozrejmosť. Chcú to všetci. Aj keď otázka znie, kto na tom najviac zarobil? Myslím, že boli na zatepľovanie aj nejaké dotácie od štátu. Kto vlastnil potom tie firmy, ktoré zatepľovanie robili?
3. Arogantní alebo nie príliš milí čašníci a predavačky v Bratislave a v jej okolí (až na výnimky samozrejme, jasné že sú aj skvelí čašníci a predavačky, ale je ich menej)
V Taliansku vás pri vstupe do obchodu vždy predavačka milo pozdraví, venuje sa vám, vždy vám pomáha pri nákupe. Teda určite si vás všimne a snaží sa byť nápomocná.
Bohužiaľ moja (a nielen moja) skúsenosť vo veľa bratislavských obchodoch je práve opačná. Keď vojdem do obchodu, tak predavačky sa buď bavia medzi sebou a ani si človeka nevšimnú, ďalšia možnosť pokračujú v umývaní prachu na policiach a upratovaní priestoru a zákazníka neriešia (Eurovea, obchod s topánkami na poschodí), či vás pozorujú akoby ste niečo šli ukradnúť.
Tým myslím, že slovenské predavačky často nie sú veľmi milé, a často z nich máte pocit, že ich otravujete. Nemusia byť spokojné so svojim platom to chápem ale aj tak.
Pri každom vstupe do obchodu vás v Taliansku pozdravia, a tiež aj keď idete preč. Kúpený tovar vám často pekne zabalia do baliaceho papiera, prípadne ponúknu službu skrátenia nohavíc na mieru, alebo vám ponúknu našitie nášivky vašich iniciálok (iba na mužskú košeľu, napr. v Turíne v severnom Taliansku).
Ďalšia kapitola sú slovenskí čašníci. Samozrejme, ja veľmi ľúbim Slovensko, máme veľa výborných čašníkov po celom Slovensku, ale v Bratislave sa mi dosť často stáva táto situácia. Ideme si sadnúť niekam na obed. Ešte som si len sadla a už sa ma pýtajú čo chcem piť. Nevidela som nápojový lístok, nemám ešte ani kabát zavesený, naozaj neviem hneď čo budem piť (prípadne druhá situácia, že dlho čakáte a stále nič).
Potom celý čas máte ten pocit, že ste nedošli v dobrý čas, asi majú teraz veľa práce (často je však reštaurácia prázdna). Nebodaj sa opýtam na jedlo bez lepku, to tiež nemajú radi. Takže zákazník sa nakoniec necíti ako klient ale ako niekto, kto sa fakt potrebuje najesť a dúfa, že to s čašníkmi prežije.
Moja skúsenosť v Kremnici (na objednanú polievku čašník zabudol, druhé jedlo poplietol, však to poznáte).
Každý milý predavač a čašník robí dobré meno podniku či obchodu.
Prečo si na Slovensku dosť nevážime šikovných a milých ľudí (dávame im nízke platy)? Prečo je v toľko podnikoch toľko nepríjemných čašníčok (viem, že dobré čašníčky sa zháňajú naozaj ťažko)?
Čím milšia obsluha, tým viac sa bude človek vracať. Či už máme reštaurácie nastavené iba pre turistov (dôjdu prvý aj poslednýkrát)?
Na druhej strane sme boli veľmi spokojní v regióne Orava, výborné jedlo a veľmi milí čašníci. Určite sa tam ešte chceme v budúcnosti vrátiť.
Poznámka: Nehovorím to pre to, že som z Oravy, nie som, ale naozaj veľmi oceňujem ich kuchyňu a milých ľudí.
4. Pýtanie si kľúča keď chcete ísť na wc
Na Slovensku to máme ešte asi z komunizmu, že toalety bývajú v niektorých reštauráciach zamknuté, pre istotu nech sa nezašpinia. Chápem však, ak sú toalety úplne mimo priestoru reštaurácie a naozaj majitelia nechcú, aby im tam chodili nezvaní návštevníci. Pre Talianov je to však čudné.
5. Uvoľňovanie si mečového mechúra priamo vonku o strom (nielen v noci po párty, ale aj hocikedy počas dňa)
Tak toto je možno netradičné, ale je to naozaj tak. Na Slovensku vidíme dosť často situáciu, že muži to nevedia vydržať, a tak to urobia o strom. Je možné, že to má súvis s pitím alkoholu (oslabením močového mechúra). Či je to spôsobené pitím väčšieho počtu pív, alebo je to proste zvyk z domu?
Naposledy som už videla aj situáciu, kde mamička necháva svoje asi 4 ročné dieťa robiť obe potreby na trávniku pred miestnym úradom. Ešte že to po dieťati upratala ako po psíkovi. To som už nemala slov.
Keď sa deti naučia, že nemusia vydržať a ísť na wc o desať dvadsať minút, tak si na to potom na to nezvyknú ani v dospelosti. Naše záhrady v mestách nie sú záchody.
6. Zladovatelé chodníky a cesty počas zimy
Áno je to tak, u nás na Slovensku mávame aj poriadnu zimu mínus desať stupňov. To býva často ťažko akceptovateľné pre Talianov, pretože u nich býva málokedy mínus desať a väčšinou majú chodníky čisté bez snehu a ľadu.
Pýtate sa prečo? Je to jednoduché. V Taliansku ako aj v Amerike je veľmi populárne zažalovať vládu, keď napríklad spadnete na chodníku kvôli snehu alebo napríklad kvôli nejakej nerovnosti. Naozaj si tým Taliani vedia pekne polepšiť.
Takže s priateľom si niekedy hovoríme taký vtip, že ak by v Taliansku boli také diery po cestách a chodníkoch ako u nás na Slovensku, tak u nich by do tých dier určite náhodne popadalo aspoň desať Talianov 🙂
Ďalšie podobné články nájdete tu nenechajte si ujsť článok Taliani nikdy netancujú?, Rozdiely medzi severnými a južnými Talianmi , Talianske Vianoce, Obliekanie Slovákov a Talianov na hory, Taliani sa takto neobliekajú a Ako môžeme žiť la dolce vita?